Otázkou dizajnovania s pomocou AI je, kde je autenticita autorského prejavu v navrhnutom dizajne?
V akej miere je stále možné uvažovať ako o prejave autenticity ak výsledný prejav je generatívneho charakteru.
Principálne ide o dizajn – výstup, ktorého vstupy umožňujúce prepojenie súvislostí, tvorili individuálne prejavy ľudského vedomia.
Pozornosť tak získavajú dôvody, ktoré viedli ľudské vedomie ku konaniu. V akej miere dokázala byť problematika dizajnu vnímaná, prehodnotená a podmietená ku konaniu – dizajnovaniu, riešeniu funkčnej formy.
Dizajn ako prirodzená podstata funkčnosti javov
Prejav autenticity je podmienený vedomím v individuálnej potrebe vyjadriť sa. Dizajn ako umenie vychádza z prirodzenej podstaty funkčnosti javov. Dosah dizajnu je v rozmere vedomého bytia a jeho potrieb a túžob.
Stratégia prístupu k práci s AI vychádza z ľudskej prirodzenosti bytia individuality ako aj pri dizajnovaní – riešení funkčnej formy.
Naše konania sú prejavom nášho vedomia aj s použitím AI nástroja.