Podľa Branislava Jelenčíka demokraciu v dizajne môžeme chápať vo viacerých rovinách. Vzhľadom na to, že práca dizajnéra ho po celé desaťročia živila, musel rešpektovať potreby a zadania zákazníkov. Robil veľa, okrem profesie sa zapájal do spoločenských aktivít a pedagogickej činnosti. V posledných rokoch si uvedomuje a cíti istý deficit voči sebe, lebo tým zanedbal tvorbu pre radosť pre pocit sebapotvrdenia.
Vystavené objekty “design change over” sú odpoveďou na to, čo ho dnes celkom súkromne teší, napĺňa a dovoľuje zastaviť sa a rozmýšľať mimo prísnych zadaní zákazníckych objednávok. To je podľa Branislava Jenečíka demokracia slobodnej tvorby.
Za demokratické tiež považuje “pestovať si individuálne postoje a hodnoty”. Drží sa hesla, že demokratické je nevnucovať svoje výtvory iným. Z týchto myšlienok už niekoľko rokov vznikajú jeho návrhy objektov zo stavebného odpadu – recyklácia. Reaguje svojsky na ochranu životného prostredia, pričom odpad nedrtí, nemelie, nerobí z neho novú hmotu. Odpad v podobe panelov, skruží kovových stavebných prvkov iba málo modifikuje a spája ho – najradšej samosvornosťou. Pojem návrhy má v demokracii dôležitý význam, pretože žiaden objekt nie je doposiaľ reálne postavený.
Cieľom nie je objekty komunitám „predať“, ale inšpirovať ich k vlastnej tvorbe.
Každý z jeho objektov má výrobnú dokumentáciu, môže byť okamžite poskytnutý ľuďom, ktorým by sa páčil a sami nevedia alebo nemajú odvahu niečo vymyslieť. To je zodpovedný prístup k dielu. Viac by ho však bavilo, keby povedali, pane pozrite sa na to čo sme stvorili z nášho odpadu na základe inšpirácie z vašich objektov. Možno už niektorých motivoval, čo bolo by to fajn. Hovoríme, že forma by mala zrkadliť obsah, myšlienku a plniť účel.
Objekty reagujú na uponáhľanú dobu, neprajúcu rozjímaniu o hodnotách, morálke a o mnohom, čo nás presahuje.
Má potenciál rozvíjať našu humanitu, chápanie kauzality budúcnosti z prežitej minulosti, z postojov, ktoré budú príčinou toho, čo sa raz stane. Svoje posolstvo Branislav Jenečík uzatvára myšlienkou: “Keď už niečo postaviť do verejného priestoru, tak nech to provokuje diskusiu, výmenu názorov. Podnetná diskusia je tiež demokratická. Nech žije demokratický dizajn.”

