V metodológii dizajnu vzniká z hľadiska technologického vývoja a inovatívnosti tvorby požiadavka na zmenu paradigmy v metodológii dizajnu.
Zmena paradigmy z hľadiska technologického vývoja
Požiadavka na zmenu paradigmy v metodológii dizajnu, kvôli zrýchlovanému technologickému vývoju vznikla už v sedemdesiatych rokov minulého storočia, ktorú zásadným spôsobom inicioval Christppher Alexander, absolvent štúdia matematiky a architektúry, pôsobiaci v kalifornskom Center for Environmental Structure (Berkeley).
Odborná dizajnérska obec a literatúra požiadavku na zmenu paradigmu v metodológii dizajnu vysvetluje: “zmena paradigmy má ujasniť, že veda nepostupuje rovnomerne, postupne zhromažďuje stále viac nových poznatkov, pričom z času na čas prežíva aj revolučné zlomy s radikálnymi zmenami dovtedy platných spôsobov myslenia”. (Alexander Christopher, Ishikawa Sara, Silverstein Murray: A Pattern Language, New York, Oxford univesity press, 1977)
Zmena paradigmy z hľadiska autenticity a individuálnych potrieb
Požiadavka na zmenu paradigmy v metodológii dizajnu z hľadiska autenticity a kreativity vzniká výrazným spôsobom ako reakcia na normativizmus a redukcionalizmus. Normativizmus a redukcionizmus v príspupoch, postupoch a cieľoch redukuje metódy na tvorbu, posudzovanie a vnímanie dizajnu. Normativizmus a redukcionizmus vytláča intuitívne a semislabé dizajnérske metódy tvorby a obmedzuje salen na silné a semisilné metódy.
Invencia dizajnérskej tvorby
Inovatívnosť a vplyv technologického vývoja má dosah na všetky aspekty ekologického, ekonomického, sociálneho a spoločenského života. Inovatívnosť prístupov a postupov je klúčovým aspektom strategického rozvoja spoločnosti a jej požiadavok. Flexibilita a zodpovednosť pri riešení prístupov vytvára priestor na invenciu kreatívnej tvorby.